Hlavnou témou, ktorej sa chceme venovať je spojitosť medzi vnútorným pokojom, vnútorným tichom človeka, a vonkajším pokojom-svetovým pokojom, pokojom v krajine, pokojným životom. Kde je to spojenie a nakoľko môže náš vlastný vnútorný pokoj pomôcť ovplyvniť vonkajší pokoj?
Vnútorný pokoj je skutočný pokoj. Nie je žiaden trvalý vonkajší pokoj, ktorý nevzrastá z vnútorného pokoja. Nemožno udržať vonkajší pokoj, ak je iba na fenomenálnej úrovni. Nebude stabilný ak prináleží snahe ľudských bytostí tak ako je vyjadrená prostredníctvom ľudských ideálov a filozofií, dohôd a mierových zmlúv. Nikdy nebol stabilný, pretože čokoľvek vzrastá v ríši času a zmeny prirodzene podlieha zmene. To je prirodzenosťou fenomenality-vždy sa pohybuje, vždy sa bude meniť.
Vnútorný pokoj je úplne iný. Je to pokoj, ktorý nie je závislý na čase. Predchádza času. Je tam napriek času. Nie je vytváraný časom a nemôže skončiť v čase. Nie je výsledkom niečoho. Nie je to pokoj, ktorý niekto dosiahol; znamená to, že niekto spoznal seba ako ten pokoj samotný. Nie je to niekto kto je v pokoji, je to Bytie samotné. Bytie a pokoj sú synonymné. Vnútorný pokoj je ten úžasný pokoj.
Teraz, aby sme to objasnili, vnútorný pokoj neznamená nehovoriť. Je časté nedorozumenie, že keď nehovoríte, ste v pokoji. Ale vieme, že to nie je pravda. Niektoré bytosti, ktoré sa dopustili hrozných zločinov takmer nehovorili. Určite neboli pokojnými bytosťami. Takže jednoducho fyzické bytie potichu a bez pohybu nie je žiadnym druhom pokoja. Vnútorný pokoj je tak hlboký, tak všetko zahŕňajúci, že keď je v niekom rozoznaný, činy, slová a dokonca aj myšlienky, ktoré vzrastajú z Bytia, majú v sebe vôňu alebo energiu pokoja.
Zdá sa, že mnohí si myslia, že vnútorný pokoj a ticho znamená byť nečinný, byť pasívny. Súhlasili by ste, že naopak, nájdením vnútorného pokoja môžete dôverovať, že v bytosti vzrastú správne aktivity a nie stav nečinnosti?
Áno. Je všeobecné nedorozumenie, že vnútorný pokoj je v rozpore s aktivitami. Mnohí cítia, že ak budú sedieť potichu a nehýbať sa, dosiahnu pokoj, alebo sa bude zdať, že sú pokojní. Ale toto je úplne nesprávna predstava. Toto nie je pokoj, toto je iba sedenie a nehýbanie sa. Pokoj neznamená neprítomnosť zvuku alebo pohybu. Znamená neprítomnosť myšlienok, s ktorými by sme sa stotožňovali. Znamená, že ste bez ega, bez pripútanosti, bez nadvlády identity alebo podmieňovania. Je to priestor, ktorý je úplne mimo toho.
Vidíme, že prejav sveta sa neustále mení, je v neustálom pohybe, znamená to ale, že tam nie je pokoj, alebo je tam hluk? Nie, pohyb nie je hluk. Hluk je niečo viac psychologické. Je to spojené s mysľou, a tým že nie sme v harmónii alebo v rovnováhe so srdcom-skutočnou prirodzenosťou ľudstva. Hluk je určitým druhom psychologického podtónu, ktorý sa objavuje keď myseľ nesedí v srdci. Keď je tam táto nerovnováha, vytvára to psychologický a niekedy dokonca otravný fyzický hluk. Toto naznačuje, že pohyb nevzrastá z pokoja. Činnosť, ktorá vzrastá ako vesmírne odvíjanie sa, činnosť, ktorá spontánne vzrastá zo srdca bytia neprináša hluk. Je to činnosť, je to aktivita, je to pohyb, ale nie je to hluk. Je to perfektnou pôdou, z ktorej môže vzísť, vyklíčiť a kvitnúť inteligentná a harmonická existencia. Keď základ samotný je požehnaný, potom ovocie-pokoj, láska a harmónia-budú hojné.
Tá činnosť, ktorá vzrastá ako vesmírne odvíjanie sa, ako hovoríte, môže mať mnohé podoby. Nie je protikladom, že sa môže prejavovať toľkými odlišnými, navzájom si protirečiacimi spôsobmi—od svätca, ktorý zostane v úplnej izolácii niekde v lese, cez niekoho ako Gandhi, kto je veľmi aktívny nenásilným spôsobom až po ďalších ako Auruobindo, ktorý podporoval aktívny odpor voči zlu, alebo Arjunu, ktorý sa vydal do boja? Čo je tu správnou metódou, správnou filozofiou, ktorú možno použiť?
Pokoj nemá nič spoločné s filozofiou. Nemá nič spoločné ani s precvičovaním. Precvičovanie môže byť iba na to, aby pomohlo odstrániť narušenia, ale nemôže byť na to, aby urobilo niekoho skutočne pokojným. Pokoj nie je niečo čo môžete získať alebo precvičovať; môžete ho iba objaviť. Môžete iba vidieť, že je tam ako substrátum, realita ležiaca za maskou ľudského myslenia a snaženia. My sme ponorení do pokoja. Pokoj je v skutočnosti našou prirodzenosťou, ale zdá sa byť zatmený fascináciou psychologickej mysle dosahovať, nadobúdať, manipulovať a všetkým týmto. Ale v skutočnosti s tým nemá nič spoločné.
Keď počujeme o bytostiach ako Šri Mahatma Gandhi, jeho práca je vyjadrením Božskosti a jej dosah pokračuje, pretože keď sa niečo vynára z Božstva, nikdy to v skutočnosti nekončí, ale skôr dobrota toho sa naďalej prejavuje nespočetnými spôsobmi, ktoré sa napokon stanú nepostrehnuteľnými pre ľudskú myseľ. Cesty toho Najvyššieho siahajú tak ďaleko. Niečo vo vnútri ho viedlo k tomu, aby sa vyjadril prostredníctvom aktívneho nenásilia, ale vo vnútri svojho srdca nebol nikto nezávislý ako taký kto by to robil, pretože harmónia je poľom bytia, nie nezávislým činiteľom.
Sú tiež príklady prebudených bytostí, ktoré sedia v jaskyniach alebo na vrcholoch hôr a iba málo reagujú na vonkajší svet. Niekedy sa zdá, že sa ani netešia z ľudskej spoločnosti, ale také bytosti vyžarujú duchovný kyslík, z ktorého majú všetci úžitok. Rovnako ako strom nehovorí, ‘Dám ti kyslík, pretože ťa mám rád.’ Dáva všetkým. Slnko nesvieti iba na dobrých ľudí a nevynecháva
protivných—svieti na všetkých. Nie je to tak, že niečo vo vnútri prebudenej bytosti urobilo aktívne rozhodnutie vyžarovať pokoj a lásku na všetkých; toto svetlo iba vyžaruje zo srdca bytia, nenamáhajúc sa vo svojej hojnosti, v súlade s Božou vôľou. Je to nádherné a siaha to za hranice ľudského pochopenia. Je to základom všetkého a svieti to v srdci každej ľudskej bytosti.
Sú tiež bytosti ako Arjuna, ktorý hneď po Satsangu zo svojim Guru, Pánom Krišnom, išiel do boja. Arjunove násilné činy sa môžu zdať v protiklade s duchom pokoja ako mu rozumie myseľ, ale musíme byť dostatočne zrelí, aby sme videli, že je v tanci vedomia priestor aj na takýto druh pohybu—keďže z tohto Satsangu na bojovom poli sa zrodila Bhagavad Gita, jeden z najväčších duchovných darov tohto sveta. Musíme sa oslobodiť od sústredenia sa na pokoj ako na vonkajší stav a pohnúť sa smerom k hlbšej dôvere v nevyspytateľnú prirodzenosť Božskosti.
Všetky tieto spôsoby spájania sa so svetom sú variáciami vyjadrenia vedomia. A žiaden z nich plne nedefinuje pokoj. Žiaden nemá monopol na pokoj. Všetky tieto bytosti, bez ohľadu na to aké je ich vyjadrenie sa vynárajú z jedného zdroja. Každý mohol objaviť a pohybovať sa z priestoru pokoja v sebe, ale nemôžeme povedať, že činnosti, ktoré vypryskli z jednej bytosti boli vyššie alebo pravdivejšie ako tie inej. Jedno vyjadrenie vedomia neruší platnosť iného.
Nikto nedokázal definovať všeobecný filozofický rámec pokoja. Nemôže byť nič také. Pokoj nemá filozofiu. Pokoj nemá rámcovú štruktúru. Nie je žiaden systém, ktorý by mohol zaručiť pokoj. Svetlo žiari z toho, kto sa nedefinuje ako ten čo udržuje pokoj, ale namiesto toho sa stane jedným s pokojom, ktorý je našou najprirodzenejšou podstatou. Je čistý a bezčasový. Prejavuje sa vo svete ako láskavá podstata—priame vyjadrenie Božej milosti. Často hovorím, ‘Keď robíte to o čom viete vo svojom srdci, že je to správne, nemôže sa to stať zlým pre ostatných.’ Pravda nestojí na nikoho strane. Keď vaše aktivity plynú z priestoru srdca, vyživujú a opatrujú celý svet.
Takže mohli by ste povedať, že chybou, ak chcete hovoriť o chybách, by bolo posudzovať vyjadrenie radšej ako hľadať zdroj toho vyjadrenia?
Áno, ten kto je múdry sa vždy bude pohybovať zo zdroja. Múdrosť vzrastá zo zdroja a vždy vás privedie späť ku zdroju. Ak zostanete vo vetvách, budete v čase. Musíte sa dostať ku koreňu. Takže tí, ktorí iba nefilozofujú o týchto veciach, ale vstúpia do priameho prežívania, budú hovoriť a konať zo zdroja a ako zdroj samotný.
A ako sa toto prejavuje vo svete?
To oni neurčujú. Vlastne, nie sú oddelení od zdroja. Ten kto spoznal svoju jednotu so zdrojom nevidí viac svoje fungovanie ako oddelená bytosť. Je s ním v jednote. On sám je lonom vyjadrenia. A aj keď to vyjadrenie môže byť v čase, jeho zdroj je bezčasový a vždy perfektný. Dôležitosť toho čo to značí, pre väčšinu ľudí nie je jednoduché pochopiť.
Je jeden špecifický bod, ktorý zdanlivo trápi mnohých ľudí: je to tento postoj odovzdania sa, iba nechania veci plynúť, akceptovania ich také aké sú. Toto je mnohými pociťované ako lenivosť a nedostatok starostlivosti. Mohli by ste o tom niečo povedať?
Pohyb, ktorý je vykonaný niekým kto sa prebudil ku svojej vnútornej Pravde je plne v harmónii s vesmírnym alebo kozmickým odvíjaním sa. Neznamená to stať sa lenivým alebo nechcieť nič robiť. Na chvíľu tam môže byť taká fáza, ale ak to tak pokračuje, je to určite nepochopenie. Nemôžete zostať rovnakí, pretože prirodzenosťou fenomenálneho prejavu je, že je vždy premenlivý. Ak sa niekto pokúša zostať vždy rovnaký, ukáže sa, že žije vo veľkom nepochopení, veľkom potláčaní a v dôsledku toho vo veľkom nešťastí.
Pokým skutočne neobjavíte pravdu, nemôžete si pomôcť, iba o týchto veciach špekulujete. Je vnímané, že ľudia, ktorí sa ponorili do svojej hĺbky, svojej vnútornej reality, možno nebudú chcieť mať nič spoločné so svetom. Určite tam môže byť taký pocit na začiatku keď je prvý raz prežívaná rozľahlosť vnútorného kráľovstva, čistého Seba. Nie je viazané aktivitami, ale nie je ani proti aktivitám. Hrá sa prostredníctvom činností, ale ono samé je nehybné. Niekedy hovoríme, že je to to nehybné vo vnútri pohybu, to neviditeľné vo viditeľnom. Ale iba ten kto je v priamom prežívaní tohto môže intuitívne pocítiť hĺbku takých náhľadov.
Keď sa ponoríte do svojho najvnútornejšieho bytia, objavíte, že sa iba vzdávate ignorantského a arogantného zmyslu individuálnej nezávislosti. A toto urobíte iba keď začnete v sebe prežívať, že vo vesmíre je poriadok, sila, ktorá sa oň stará. Nie je to tak, že sa stávate lenivými. Naopak, skutočne ožívate. A tá živosť je väčšou službou existencii ako niekto kto koná iba na základe svojich vlastných projekcií, osobnej mytológie alebo filozofie.
Čo by ste povedali, ak niekto cíti silnú túžbu prispievať k svetovému mieru? Môže nasledovať ten pocit, alebo by ste aj tak povedali, aby najprv našiel svoj vlastný pokoj pre seba?
Ak poviem, ‘Najprv sa musíte zastaviť a pozerať dovnútra,’ pre niekoho kto je vedený silným podnetom okamžite konať podľa ich vlastného impulzu v práci pre svetový mier by boli moje slová nátlakom. Niekomu takému by som tieto veci nepovedal, pretože by ich nebol schopný počuť. Tieto impulzy, narastajúce zo súčasnej úrovne porozumenia a zrelosti, môžu potrebovať vyjadrenie ako časť nevyhnutného pulzu existencie ktoré, ako neskôr uvidíme, plodí nečakané ovocie.
Ak mám pocit, že je priestor pozrieť sa ďalej, a ak mám pocit, že som v spoločnosti niekoho kto je otvorený a hľadá najhlbšie alebo najčistejšie pochopenie, potom tá konverzácia pravdepodobne povedie k hlbšej úrovni náhľadu—k prezretiu toho čo leží za všetkou snahou o svetový mier. Ale ak vidím na niekom, že ich túžba konať na základe ich vlastných projekcií je veľmi silná, môžem iba povedať, ‘Všetko najlepšie a choďte s požehnaním.’
A čo by ste povedali tým, ktorí veria, že nájdením vnútorného mieru prispejú k svetovému mieru? A ako by bolo to nájdenie vnútorného pokoja prejavené?
Nájdením vnútorného pokoja prispejete k svetovému pokoju, ale nie zámerne alebo premyslene. Vaša prítomnosť samotná bude evokovať a invokovať pokoj vo vašom prostredí. Neviem, či si dokážeme predstaviť aké úžasné to je. Je to oveľa mocnejšie ako nejaký veľký rečník, alebo kazateľ alebo politik deklarujúci pokoj celou svojou mocou. Skutočne stretnúť niekoho koho život je vyjadrením Pravdy, koho bytosť vyžaruje pokoj samotný, sa vás môže dotknúť tak významným spôsobom, že to transformuje celý spôsob akým premýšľate o sebe, živote, svete—nie je to niečo čo môže byť jednoducho vysvetlené.
Mojou radou by bolo násť niekoho kto je pokojný a sedieť v ich spoločnosti. A ak nájdete niekoho kto je skutočne pokojný, nemám pocit, že by ste sa ich chceli pýtať otázky o pokoji. Radšej by ste sa kúpali v ich pokoji, vo vôni ich Bytosti. Často vo svete hovoríme o mieri, ale musíte nájsť, objaviť a byť ten pokoj—nie ako akt vytrvalosti. Vďaka vášmu vlastnému intuitívnemu pochopeniu a náhľadu sa stanete tým čo hľadáte.
Keď nájdete vnútorný pokoj, ste spontánne v Božskej ríši. Keď hľadáte spôsob akým by ten pokoj mal byť použitý, ťahá vás to späť do sveta človeka a mysle. Ten kto objaví, že je pokojom samotným sa stane prázdnou nádobou, cez ktorú sa Božstsvo úžasne prejavuje. A príkladov toho nie je mnoho. Preto spomíname Budhu, Gandhiho, Aurobinda, a Ramana Maharishiho alebo Krista—bytosti, ktoré na tejto planéte kráčali pred dlhým časom. A teraz keď je na planéte skoro 8 miliárd ľudských bytostí, musíme nájsť príklady medzi nimi.
Takže keď človek nájde Pravdu, môže mať vonkajšiu úlohu ktorú zohráva vo svete pri vytváraní mieru?
Človek môže alebo nemusí mať úlohu, ktorá je navonok vnímaná a ohodnotená týmto spôsobom.
V každom prípade ich prítomnosť bude naplnená pokojom, láskou, radosťou, rovnováhou a nebojácnosťou. Toto sú skutočné príklady možností ľudského ducha.
Táto vec o svetovom pokoji je zväčša založená na duchovnom romanticizme. Nikdy nebol svetový mier. Bolo mnoho pokojných bytostí, ktoré posilnili a inšpirovali svet. Otvorili dvere porozumenia a vhľadu a povedali, ‘Toto je pre vás možné. Nemusíte ma uctievať. Uctievajte to odkiaľ pochádzam a čo je vo vašom vlastnom srdci.’ Toto je skutočný pokoj a tento pokoj je bezčasový. Aj teraz, tak ako sedí vo vašom srdci, nemá nepriateľov. Vaše srdce nemá priateľov ani nepriateľov.
Je to myseľ, ktorá je vyrušená tým čo nie je pokojné. Je to myseľ, ktorá hľadá pokoj a nenájde ho prostredníctvom náročných cvičení a krásnych filozofií, ale ponorením sa dovnútra, aby objavila svoju skutočnú podstatu a zdroj. Ale nepokúšajte sa použiť tento pokoj. Nepokúšajte sa ani byť ním použitý. Iba ho objavte. A tak ak ste dostatočne otvorený na to, aby ste objavili to čo je väčšie ako čokoľvek čo ste si kedy dokázali predstaviť, spontánne položíte hlavu k nohám Toho a necháte sa Tým plne pohltiť.
Ja viem, že pre mnohých snaha o vytvorenie mieru, o to aby svet bol lepším miestom je veľmi, veľmi lákavá predstava—ale nájdite najprv vnútorný pokoj. A potom sa pozrite čo chce pokoj, nie čo 'vy' chcete. Nie ste v pokoji, a to je dôvodom prečo hľadáte pokoj. Keby ste boli pokojný, nehľadali by ste pokoj. Tak aspoň príďte k pokoju bez stratégie. Neobracajte sa k pokoju, aby ste niečo dosiahli, aby ste urobili niečo čo uspokojí vaše zámery a predstavy o pokoji. Najprv nájdite pokoj. A potom keď sa pozriete von očami mieru môžete správne posúdiť čo vo svete chýba.
Aký vplyv malo vaše prebudenie na vašu interakciu so svetom?
Ukázalo, že predtým som vlastne so svetom nebol v interakcii. Mohol som ním byť posadnutý, mohol som sa hnať za nejakým jeho aspektom, ale videl som, že som s ním vôbec nemal pravdivú interakciu. Bol som zväčša iba bytosťou podmieňovania.
Keď som objavil, že je sila mocnejšia ako tá, za ktorú som sa považoval, úplne ma to zložilo. Nič z toho čo som mal sa už nezdalo hodnotným. Byť dotknutý takým spôsobom, byť takto pobozkaný zvnútra bolo tak mocné. Nemal som nič čo by som tomu mohol ponúknuť. Ale aj tak som ponúkol seba. A nemusel som o tom ani premýšľať—bolo to také okamžité. Nebol čas ani potreba zvažovať nejakým mentálnym spôsobom, ‘Je toto pre mňa dobré?’ Jednoducho som to okamžite vedel. Chcel som a rozhodol som sa vzdať sa pre toto všetkého. A môj celý život sa odvíjal v tom postoji odovzdania sa a rozoznania tejto sily, ktorú ja nazývam Bohom, ktorá je synonymom Čistého Vedomia, Bytia a Absolútnej Reality.
Toto priame prežívanie tiež z mojej mysle vytiahlo mnoho násilia. Nepokladal som sa za násilnú osobu, ale verím tomu, že každá živá bytosť má v sebe určitú dávku násilia, možno násilia o ktorom nič nevie. A tak to plne upokojilo moje srdce, zjednotilo moju Bytosť a otvorilo moje oči panoramatickým proporciám. Objavil som rešpekt pre život a ľudské bytosti, pre každú osobu, pretože som zistil, že to čo som našiel vo vnútri svojho srdca je prítomné a živé v srdci každej ľudskej bytosti. Keď toto zistíte, je nemožné, aby ste chceli niekomu zámerne ublížiť.
To neznamená, že by ste nechávali veci prejsť alebo sa nepostavili voči neprávosti. Nejaká sila vo vnútri sa pohybuje s vyšším zmyslom pre spravodlivosť, poriadok a pravdu. Nie je to pomstychtivá sila, ale skôr ponúka nápravné možnosti rastu vo vedomí a inteligentnej existencii. A je to všetko zabalené v láske, aj keď nie nevyhnutne navonok zjavnej a pestrej láske—je oveľa vyššia ako toto. Ja mám na mysli lásku v jej vyjdarení ako jednota Bytia. Lásku, ktorá sa stará o všetko.
Je nepopísateľné aký dopad to má na život v každom smere. V každom zmysle je váš život obohatený. V každom zmysle nie iba váš život, ale životy mnohých ostatných ľudí budú obohatené prostredníctvom objavenia vášho pravého 'Ja'. Dokonca aj stromy a voda a všetky prvky sú šťastnejšie vďaka radosti, ktorú nájdete.
Pokoj, ktorý hľadáte je už vo vnútri vášho srdca. Iba si toho musíte byť vedomí. Nemôže byť vytvorený. Pokoj nebol nikdy vytvorený. Je parfumom žijúceho Boha, Pravdy. Pokoj je našou prirodzenou vôňou. Tak ako nemôžeme oddeliť vôňu ruže od kvetu samotného, podobne láska, radosť, múdrosť, plné pochopenie a harmónia sú s nami v jednote. Sú vôňou nášho srdca, ale musíme si ich byť vedomí, aby uvoľnili svoju moc. Našou podstatou je byť šťastný—nie predstierať šťastie, nie správať sa šťastne, ale byť radosťou samotnou. Ale prostredníctvom nesprávneho podmieňovania a falošnej identifikácie sa dostávame do žalostnej pozície—emocionálne, mentálne, psychicky—a žijeme ako bytosti, ktoré stratili cestu.
Ak je tu nejaká práca, je to iba práca našej bytosti na napravení týchto nedorozumení a privedení mysle späť k svojmu zdroju, aby bola opäť šťastná. Šťastné bytosti nespôsobujú problémy. Nespočetné životy sú transformované niekým kto je skutočne šťastný, niekým kto je šťastný a pokojný vo všetkých a akýchkoľvek podmienkach. Nie šťastný ‘pretože’, ale šťastný ‘napriek’. A nehovorím, že nemá schopnosť cítiť smútok, a najmä súcitný smútok v ktorom sa cíti priťahovaný k bytostiam, ktorých život sa môže zlepšiť v dôsledku lepšieho pochopenia.
Prítomnosť toho kto objavil pokoj, ktorý je ich 'Ja' samotným pozdvihuje úroveň kolektívneho vedomia. Toto by malo byť skutočným cieľom, keď hovoríme o pokoji. Ak hovoríme iba o fenomenálnom pokoji, o krajine, v ktorej je pokoj, je v tom vnútorná nestabilita. Sú mnohé príklady krajín, kde je zdanlivo pokoj, a potom tam náhle prepukne vojna a nikto nedokáže vysvetliť prečo.
Ak to cítite v srdci, môžete naďalej pracovať pre svetový mier. To samotné je vyjadrením súcitného vedomia. Ale popri tom musíte naďalej hľadať skutočný pokoj vo svojom vnútri. Nie je žiadna skutočná radosť, žiaden pokoj, ktorý možno nájsť navonok. Keď je skutočný pokoj nájdený vo vašom vnútri, napraví mnoho vecí bez námahy, manipulácie a premúdrelosti. Šťastie a pokoj nepotrebujú politiku. Nepotrebujú náboženstvá. Pokoj nepotrebuje vás. Keď nič nepotrebujete, nájdete pokoj. Niekedy neviem, či sa moje odpovede budú ľuďom páčiť. Tieto slová tu nie sú na to, aby sa niekomu páčili, ale skôr aby osvietili, priniesli svetlo a jasnosť na témy, ktoré majú celosvetový dosah. Ale to sa môže stať iba ak ste otvorení. Ak máte vo svojej mysli pevne zakotvené predstavy, potom ani Boh s vami nemôže hovoriť priamo. Namiesto toho musí s vami hovoriť prostredníctvom faciek a kopancov. Aspoň sa pokúste o väčšiu otvorenosť a aby ste nemali také zaťaté päste a tvrdú hlavu.
Často hovorím, ‘Nerobte tetovanie zo žiadneho konceptu.’ Pozerajte kam vás nasmerovávajú—uvažujte, rozjímajte, meditujte, ale nedržte sa ich akoby boli samé osebe pravdou. Môžu vám iba ukázať cestu, pretože Pravda siaha za hranice konceptov—je skutočným duchom, nemenným. Zdá sa, že myseľ, ktorú tak veľmi uctievame, stratila predstavu o Pravde, ktorá je našim pravým 'Ja'. Ale môže to byť napravené. Vždy sú na tejto planéte bytosti, v každej dobe, ktoré sú tu na to, aby podporovali, podnecovali a inšpirovali svet späť ku skutočnému a trvalému šťastiu a pokoju. Ale toto šťastie a pokoj nemôžu byť založené iba na fenomenalite, musia mať základ v Pravde. Musíme nájsť ten pokoj ktorý je bezčasový a bezdôvodný.
Ďakujem veľmi pekne.
[Smeje sa] Ďakujem, ďakujem. Som veľmi šťastný, že mi kladiete takéto otázky, a žehnám všetkým, aby ich myseľ bola čoraz viac obrátená k srdcu a aby objavili Pravdu, kým je ich telo teplé. Kým máme dojem času, objavme to čo je bezčasové.
Nech myseľ každej bytosti, ktorá úprimne hľadá Pravdu zostane otvorená, tak aby ste ju našli v úplnosti vo svojom vnútri. Nech viete, že veľkým zázrakom existencie je objavenie vašej skutočnej podstaty, ktorá je vo vašom vlastnom 'Ja', vo vašom srdci—a nech ju objavíte do takej miery, že tí, ktorí vás stretnú na vašej ceste, sú tak hlboko dotknutí tým čo z vás vyžaruje: vašim pokojom a radosťou a otvorenosťou, vašim tichom a priestorom, vašou láskavosťou a súcitom, že aj oni objavia tú túžbu, to vnútorné nutkanie, ktoré ich dovedie domov k ich nepominuteľnosti.
